Cirkevná osemsmerovka

Zmeňte obtiažnosť:

Vysvetlivky k jednotlivým pojmom v osmisměrke:

  • kalich: Kalich (latinsky calix) má dva archetypy, jednak kráter – dvojuchú antickú nádobu rôznej veľkosti, určenú na miešanie vína s vodou, a tiež na jeho pitie, a ďalej vínny pohár na členitej nohe. V kresťanstve ustálený pojem pre liturgickú nádobu, to znamená pre predmet užívaný pri bohoslužbe. Kalich naplnený vínom podľa evanjelií Ježiš Kristus podal svojim učeníkom pri Poslednej večeri so slovami budúcej modlitby „Vezmite a pite z neho všetci…“.
  • oltár: Nový zákon používa slovo oltár na vyjadrenie Ježišovej obety na kríži v Sk 14,13 a Žd 13,10. Pretože v kresťanstve neexistuje iná obeť ako obeť jediného kňaza, Ježiša Krista, nie sú oltáre kresťanmi vnímané rovnako ako v ostatných náboženstvách. Pre oltár tiež kresťania v latinčine neužívali bežné slovo ara, ale zaviedli nový názov altare (vyvýšené miesto). Oltár sa v kresťanstve používa ako miesto, na ktorom sa prinášajú dary chleba a vína počas slávenia eucharistie.
  • kropenka: Kropenka je nádoba na svätenú vodu, ktorá má zvyčajne tvar misky. Používa sa v rímskokatolíckej cirkvi a niektorých ďalších cirkvách (nie však v gréckokatolíckej cirkvi ani v pravoslávnej cirkvi) a obvykle býva umiestnená pri vstupe do kostola, aby si v nej veriaci mohli namočiť prsty pred pokrížovaním. Malé kropenky sa niekedy nachádzajú aj v súkromných domoch.
  • luminum: Biela sobota (latinsky sabbatum sanctum, magnum či luminum – tj. svätá, veľká alebo svetlá, svetelná) je v liturgickom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa - druhý deň veľkonočného tridua. Pripomína deň, kedy Ježiš ležal v hrobe.
  • Exsultet: Exsultet (lat. zajásej) je v rímskej liturgii názov veľkonočného hymnu, ktorý spieva diakon na začiatku veľkonočnej vigílie. Jedná sa o oslavný spev na veľkonočnú sviecu čiže paškál, ktorá je znamením vzkrieseného Krista.
  • diakon: Diakon či jáhen (z gréckeho διάκονος diakonos, služobník, alebo tiež čašník) je v kresťanských cirkvách označenie pre povereného človeka, ktorý vykonáva službu charitatívneho a administratívneho charakteru, aktívne sa podieľa na bohoslužbách, predčítava posvätné texty, vyučuje náboženstvo a podobne. Na svoj úrad musí byť vysvätený. V katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej, starokatolíckej a husitskej cirkvi je diakonát prvým stupňom sviatosti svätenia.
  • svätostánok: Eucharistický svätostánok (označovaný v rôznych obdobiach a podľa rôzneho umiestnenia ako sanktuárium či sanktuár, pastofórium alebo tabernákulum odvodené z latinského tabernaculum), je najposvätnejšie miesto v katolíckych kostoloch určené na ukladanie liturgických nádob s eucharistiou. Do sanktuária má prístup iba kňaz alebo osoba kňazom poverená, nesmie doň nič vkladať, brať alebo s ním akokoľvek inak manipulovať nikto iný (miništranti, kostolník, návštevníci kostola a pod.).
  • konvičky: Pri katolíckej omši sa používa dvojica malých liturgických konvičiek na podnose, jedna z nich slúži na vodu (môže byť označená písmenom A podľa latinského aqua, prípadne je bez označenia) a druhá na víno (s písmenom V ako vinum). Kňaz si z nich počas bohoslužby nalieva víno a vodu do kalicha. Potom sa modlil žalm 26,6, začínajúci slovom lavabo, a opláchol si prsty vodou z väčšej konvičky, ktorú mu miništrant na ruky nalial. Na utretie rúk mu slúži malý uterák, ktorým boli konvičky prikryté. Celý úkon sa latinsky nazýval lavabo, čo sa metaforicky prenieslo aj na tento uterák lavabo. Od roku 1968 je obrad zjednodušený a kňaz sa modlí Žalm 51,4, prosbu o odpustenie svojich previnení pred vlastnou obetou. Liturgické konvičky sú obyčajne sklenené, výnimočne mohli byť zhotovené z drahého kovu, napríklad zo pozláteného striebra, ale aj z cínu alebo mosadze. Väčšia konvička na opláchnutie rúk je spravidla kovová.
  • paškál: Veľkonočná svieca, označovaná tiež ako paškál (z latinského candela paschalis cerea) je vysoká svieca zapaľovaná počas veľkonočnej vigílie v cirkvách západnej liturgickej tradície, ktorá symbolizuje vzkrieseného Krista.
  • loďka: Loďka (latinsky navicula) je v liturgii nádobka určená na prechovávanie kadidla, ktoré kňaz dosypáva do kadidelnice. Tradične mávali loďky podobu lodného trupu, teraz je ich tvar často kruhový. Počas bohoslužieb nosí loďku s lyžičkou miništrant nazývaný navikulár.
  • krstiteľnica: Krstiteľnica je nádrž alebo nádoba so svätenou vodou, používaná v kresťanských chrámoch na sviatosť krstu. Obsahuje svätenú vodu, ktorou je človek pokrstený a krstom sa stáva kresťanom.
  • monštrancia: Monštrancia (z lat. monstrare, predvádzať, voľnejšie demonštrovať), iným termínom custódia, je ozdobná presklená schránka na nohe, vyrobená z vzácnych kovov (najčastejšie z pozláteného striebra), patrí k svätému náradiu a nádobám, uctievaným na oltároch katolíckych chrámov, latinsky nazývaným Vasa sacra. V najstarších dobách (asi od 12. storočia) slúžila na ukazovanie svätých ostatkov (latinsky ostensio), bola teda pôvodne ostensorium, teda otvorený (zasklený, alebo krištáľom alebo berylom vybavený) relikviár, tiež (monstrantia pro reliquiis).
  • kadidelnica: Kadidelnica (latinsky turibulum či thuribulum) je kresťanské vykuřovadlo, prenosná kovová nádoba opatrená otvormi a vekom a zavesená zvyčajne na troch reťaziach s držadlom. Ide o obradný predmet používaný od raného stredoveku, doložený už v 2. polovici 2. storočia v katakombách pri pohreboch. V liturgii sa objavuje asi od 6. storočia. Užívá ju kňaz alebo jeho pomocník (miništrant) počas bohoslužieb a ďalších cirkevných obradov, k posvätnému očištění – okuřovaní osôb a vysväcovaní chrámov, ich oltárov, sôch a ďalších predmetov. Do nádoby sa vkladá kovová miska s rozžhaveným dreveným uhlím alebo samozápalnými briketami. Na uhlie sa sype kadidlo – vonná živica, ktorá sa uchováva v tzv. loďke.
  • Kropáč: Kropáč (Aspergillum) je liturgický nástroj, ktorý sa používa pri vykropovaní. Zvyčajne je vyrobený z kovu, má rukoväť a dutú dierovanú hlavicu vyplnenú hubkou, ktorá sa namáča do svätenej vody v kropenke. Mávnutím kropáča sa potom rozprašuje svätená voda do vykropovaného priestoru či na svätený predmet. V niektorých krajoch má kropáč podobu zväzku vetvičiek zviazaných dohromady.
  • lavabo: Manutergium, niekedy nesprávne nazývané lavabo (podľa liturgického úkonu pri ktorom sa používa), je biely uterák (rúška), do ktorého si kňaz počas omše pri lavabe (po umytí rúk) utiera ruky. Niekedy je na ňom vyšitý krížik, a to na jeho okraji (na bezpečné odlíšenie od purifikatória, ktoré má vyšitý uprostred), alebo písmeno „L“, alebo môže byť bez krížika. Väčšinou sa pokladá na konvičky s vínom a vodou alebo na lavabo.