Farnosť Medzibrod

Farnosť Medzibrod

stará fara – foto rok 1911                               
 
Stavba prvej fary v Medzibrode
(ako je opísaná vo farskej kronike )
 
Po postavení Božieho domu a jeho slávnostnom posvätení (16. mája 1791), bolo už ďalšou starosťou postaviť tiež dom na bývanie pre služobníka Božieho stánku. Preto po obdržaní súhlasu patronátu ako aj po uvážení ostatných, že bude najvhodnejšie, aby farský dom bol postavený v blízkosti kostola, tam (v blízkosti) po vykopaní základov dňa 5. mája 1792, miestny farár položil prvý (základný) kameň. Od tohto dňa tak urgentne pracovali, že už v septembri položili strechu1. Medzitým stavali aj maštaľ a dreváreň.

Po ovakovaní vonkajších múrov, vo vnútri obili doskami (plafón). Zdobené dosky, ktoré zostali z kostola, použili v izbe kňaza. Bolo treba viac peňazí od slávneho patróna, pretože kvôli nákladom nebola zaistená bezpečnosť v kuchyni, lebo z ohniska nebol urobený komín. A predsa, kde sa používal oheň, hrozilo nebezpečenstvo požiaru. Pretože kuchyňa bola zabezpečená len zo zvyšných materiálov, inšpektor stavby, pisár slávneho z Bože milosti Ľupčianskeho pána, pán Jozef Scherer, múdro upozornil Patróna na tento nedostatok. A tak jeho zásluhou bol odvrátený strach zo vznietenia ohňa, za čo nech sa mu na týchto stránkach vzdáva chvála a vďačná spomienka.

  _______________________________________________________________                                    

(Preklad z latinskej pôvodiny 15.5.2016 vdp. Martin Čabák, farár v Medzibrode)
1 Pozn. prekl.: Obdivuhodná usilovnosť, keď si uvedomíme vtedajšiu techniku a veľkosť budovy: dĺžka = 21,6 m; šírka = 12 m; výška múrov 3 m; hrúbka múrov 92 cm.
 

Medzibrod – z histórie

Obec Medzibrod sa nachádzala východne od mesta Banská Bystrica, na pravom brehu rieky Hron. Chotár obce patrí do regiónu Horehronia. Od východu ho ohraničuje svätoondrejský (brusniansky) a od západu hiadlovský chotár. Samotnú obec zo severu obklopujú výbežky Nízkych Tatier, od juhu hory Slovenského Rudohoria, z južnej a východnej strany kde si Hron razil cestu sú to mierne pahorky a oráčiny. Názov obce vznikol podľa toho, že obec sa nachádzala medzi dvoma brodmi rieky Hron. Jej pôvodný názov bol Medzibrodie nad Hronom. Neskôr 15.4. 1923 úradné noviny Zvolenskej župy č. 8 uvádzajú, že názov obce sa mení na Medzibrod. Obyvatelia tejto obce sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, jarmočným a podomovým obchodom. Za feudalizmu patrila k ľupčianskemu panstvu. V 18. storočí bola súčasťou svätoondrejského notáriátu, ktorý patril do Zvolenskej župy. V minulosti v katastrálnom území obce Medzibrod fungovalo aj baníctvo, keďže sa tu nachádzala antimónová ruda.

Farnosť – z histórie

Farnosť Medzibrod vznikla z vôle Božieho ľudu. Včase keď Jozef II. vydal dekrét o zriaďovaní nových cintorínov a takýto cintorín bol zriadený i v Medzibrode (prvá bola pochovaná na vydaj súca dievka Dorota Kopčová), veriaci obyvatelia obce keď už mali zriadení cintorín, požiadali v tom čase biskupa, aby im povolil na tomto cintoríne postaviť kaplnku. Biskup to nedovolil ale žiadal, aby sa postavil v obci kostol a to na inom pozemku. Z toho sa zrodila aj nová farnosť, hoci cirkevný výbor farnosti sv. Ondreja, kam obec Medzibrod ako filiálka patrila na svojom zasadnutí v roku 1783 nemal potrebu žiadať o odčlenenie obce Medzibrod od farnosti Sv. Ondrej nepovažoval to za potrebné. O čo však žiadali , bolo zriadenie kaplánskej stanice vo Sv. Ondreji s tým, aby kaplán pomáhal farárovi spravovať farnosť aj jej priľahlé filiálky. V roku 1788 bol poslaný do obce Medzibrod miestny kaplán, ktorý ešte podliehal pod farára farnosti sv. Ondrej. Samostatná farnosť Medzibrod bola zriadená až v r. 1801. Nad farským kostolom sv. Jána Nepomuckého bolo najprv patronátne právo kráľovské, ktoré vykonávalo domínium ľupčianskeho panstva neskôr po vzniku prvej Československej republiky tento patronát zanikol.