Filiálka Ľubietová

Filiálka Ľubietová

              

Konsekrácia kostola sv. Márie Magdalény a nového oltára v Ľubietovej
V ľudskom živote bývajú chvíle, ktoré považujeme za výnimočné. Radi si ich slávnostným spôsobom pripomíname. Napr. narodenie, krst, prvý deň v škole, maturita, promócie, uzavretie sviatosti manželstva, rôzne životné jubileá, maturitné stretnutia po 30-tych 40-tych i 50-tych rokoch. Mohli by sme vymenovávať veľa. Podobne je to aj s významnými budovami, zvlášť keď ide o sakrálne stavby ktoré boli postavené osobitne pre oslavu Boha. V nich sa človek skláňa pred majestátom Boha, počúva i učí sa od neho pravému zmyslu života. Boh ho pritom zahŕňa svojou láskou, milosrdenstvom, milosťou i požehnaním.
 
Človek si veľa krát uvedomoval, že Bohu môže vďačiť za mnohé. Preto aj pre neho z lásky staval a tvoril tie najkrajšie veci aké len dokázal urobiť. Podobne je to aj u nás v našej krásnej a na históriu výnimočnej Ľubietovej. Jednou z takých výnimočných chvíľ, bola aj marcová udalosť  konsekrácie nášho starobylého chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej. Práve v tento deň sa do histórie tohto chrámu zapísal ako deň kedy bol tento chrám nanovo konsekrovaný aj s novým liturgickým zariadením J.E. Mons. ThDr. Mariánom Chovancom banskobystrickým diecéznym biskupom za účasti mnohých kňazov a veriaceho ľudu z Ľubietovej , ale i z blízkeho a ďalekého okolia.
 
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       
   
Celé nové liturgické zariadenie (nový oltár na ktorom sa slávi Eucharistia, ambóna pri ktorej sa ohlasuje Božie slovo, oltárny kríž so svietnikmi, sédes pre celebranta a sedílie pre asistenciu a napokon nová krstiteľnica, abakusy, sväteničky a dvanásť konsekračných krížov osadených na stĺpoch kostola, ktoré slúžia k jeho konsekrácii) spolu s kostolom boli zasvätené slávnostným spôsobom Bohu. To znamená, že od chvíle ich požehnania sú určené len pre oslavu Boha. Otec biskup počas tejto slávnosti pomazal oltár a steny kostola svätou krizmou (olivový olej zmiešaný s balzamom), ktorá sa každoročne konsekruje pri sv. omši svätenia olejov ráno na Zelený štvrtok.

Hovorí sa, že Bohu to najlepšie. Najviac nám v obnove liturgického priestoru pomohla pani akad. arch. Mária Sabová a diecézna liturgická komisia s jej tajomníkom Mgr. Petrom Staroštíkom.  Idea ako by malo vyzerať nové liturgické zariadenie, ktoré má nahradiť provizórne drevené zariadenie, vybudované po Druhom vatikánskom koncile z cieľom uskutočniť liturgickú reformu v Rímskokatolíckej cirkvi, sa rodila veľmi pomaly. Trvalo to skoro dva roky. Nakoniec sa zvolila myšlienka fixného kamenného oltára spojeného pevne zo zemou v tvare kocky podľa vzoru starokresťanských oltárov ešte z čias prvých kresťanov. Pre jeho realizáciu sa zvolil egyptský mramor nazývaný Giallo Klepatra. Keďže patrónom nášho chrámu je sv. Mária Magdaléna pani architektka zvolila na niektorých častiach ako je oltár, krstiteľnica ambóna  a sväteničky motív, ktorý vyjadruje stekajúce slzy sv. Márie Magdalény. Všetky kovové časti sú vytvorené umelcom akademickým sochárom Igorom Mosným, ktorý okrem oltárneho kríža, a veľkých oltárnych svietnikov, symbolických sĺz Márie Magdalény  vytvoril aj nádherný sochu sv. Jána Krstiteľa, ktorá je umiestnená na bronzovom poklope, ktorý je umiestnený na novej krstiteľnici. Kamenné práce vykonával pán Jozef Červeňan so svojimi spolupracovníkmi z firmy Kasoče s.r.o.. Všetky drevené časti z dubového dreva podľa projektu pani architektky zrealizoval pán Jozef Alakša bývajúci v Ľubietovej. V rámci obnovy liturgického zariadenia sa vymenilo aj staré ozvučenie kostola za nové. Túto výmenu realizoval Ivan Kršiak so svojím synom Mgr. art. Tomášom Kršiakom.

Tak ako človek slávi svoje narodeniny a meniny i náš chrám slávi svoje tzv. meniny a to 22. júla kedy podľa cirkevného kalendára slávime spomienku na sv. Máriu Magdalénu. Svoje narodeniny náš chrám začne sláviť vždy 3. marca v deň kedy bol chrám konsekrovaný naším diecéznym biskupom J. E. Mons. ThDr. Mariánom Chovancom. Aj keď sa v historických zmienkach spomína konsekrácia nášho kostola, nevieme datovať jej presný dátum. Tiež nedokážeme povedať ani to kedy bol kostol  postavený. Je isté, že kostol v minulosti prešiel mnohými prestavbami. Je potrebné ešte urobiť potrebné výskumy: archeologický, architektonický a umelecko- historický výskum. Z týchto výskumov by sme sa mnohé o našom chráme dozvedeli. Určite aj čas jeho vzniku. Georadarovým výskumom, ktorý realizoval pán Doc. RNDr. Ján Tirpák CSc. sme prišli k poznaniu, že vedľa súčasného kostola sa nachádzajú základy veľkého chrámu a vďaka reštaurátorského výskumu, ktorý realizoval akademický sochár Ján Filo sme zistili, že jedna celá strana kostola je pomaľovaná vzácnymi freskami, na ktorej sa nachádzajú z vonkajšej strany aj fragmenty gotických architektonických článkov. Pravdepodobne  boli súčasťou interiéru zbúraného chrámu. Či ide o chrám, alebo len o loď, ktorá je súčasťou dnešného kostola, sa bude môcť určiť až po vykonaní potrebných výskumov. Pôvodná zmienka o prvej konsekrácii kostola sa mohla viazať napr. na chrám, z ktorého v súčasnosti existujú len základy nachádzajúce sa vedľa súčasného kostola, ktorý mohol byť napr. postavený neskôr hneď vedľa s tým, že jedna strana steny starého kostola alebo lode nebola sanovaná, ale sa použila ako strana súčasného kostola. 

Keďže nevieme povedať či súčasná stavba kostola bola konsekrovaná, pristúpilo sa okrem konsekrácii liturgického zariadenia aj ku konsekrácii celého kostola. Vďaka tejto konsekrácii môžeme každoročne 3. marca sláviť tzv. „narodeniny“ nášho chrámu. Pri tejto príležitosti budú sa vždy zapália sviece, ktoré sa nachádzajú pri dvanástich konsekračných krížoch.

 

                                                                                                                                                                                                                                   

                                           

Ale vráťme sa k našej slávnosti. Do hlavného nového oltára boli počas slávnosti vložené ostatky štyroch svätých. Išlo o troje ostatkov z bočných oltárov a z provizórneho dreveného oltára (pri nich sme už nedokázali identifikovať pre nečitateľné písmo o akých svätých išlo a k nim sme vložili do oltára relikviu blahoslaveného dona Titusa Zemana slovenského saleziána mučeníka, ktoré sme dostali od rehole saleziánov z Bratislavy tesne pred samotnou konsekráciou. Dávať do oltárov ostatky svätých je starobylý zvyk, ktorý vznikol z praxe prvých kresťanov, ktorý slávili Eucharistiu na hroboch kresťanských mučeníkov vždy na výročný deň ich narodenia sa pre nebo. 

 

                                                                                                                                                                        

 

Počas slávnosti spieval spevokol, ktorý vznikol zo spevákov našej Rímskokatolíckej farnosti z Ľubietovej, Medzibrodu i Hiadla. Počas slávnosti organovala Magdaléna Kartáčová a naši noví najmenší organista 9 ročný Matúš Klima a 10 ročný Tadeáš Klima. Slávnosť konsekrácie bola zakončená aj večerným skoro dvojhodinovým benefičným koncertom z ktorého výťažok bol určený na ďalšiu obnovu nášho starobylého chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej.

Na koncerte účinkovala Pani Oľga Procházková vynikajúca sopranistka s pánom Františkom Šmídom organistom, ktorí často navštevujú Ľubietovú, Magdaléna Kartáčová organ klavír, Alexandra Ovsianková flauta, klarinetové trio Richard Bunda, Ján Jenča a Martin Uhrík a chrámový spevokol z farnosti Brusno pod umeleckým vedením Lenky Longauerovej.
 
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   
 
O tejto slávnosti, ktorá sa koná v existencii chrámu len raz výnimočne raz za 500 či 700 rokov môžeme povedať, že  určite priniesla pre našu Ľubietovú veľké Božie požehnanie nielen pre tých, ktorý sa tejto slávnosti zúčastnili či to boli veriaci katolíckeho a evanjelického vierovyznania, ale aj pre všetkých obyvateľov našej milovanej Ľubietovej a tých, ktorý do nej prichádzajú. Veď práve Eucharistická obeta sv. omše slávená na tomto oltári za všetkých živých i zosnulých je potrebná pre posvätenie naše, Ľubietovej i celého sveta.
 
Touto cestou by som chcel poďakovať všetkým veriacim katolíckeho, evanjelického vierovyznania a obecného úradu Ľubietová, ktorí pomohli pri realizovaní veľkej slávnosti nášho chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej. Váš o. Martin Uhrík, farský administrátor .
Madona s Ježiškom z Ľubietovej – najstaršia zachovaná kultúrna pamiatka z roku 1380

Nenahraditeľnou historickou hodnotou nášho kultúrneho dedičstva patrí stredoveké sochárstvo banských miest. Jednou s najstarších zachovaných pamiatok v Ľubietovej je drevená socha Madona s Ježiškom, ktorá pochádza z Rímskokatolíckeho kostola sv. Márie Magdalény v Ľubietovej a ako majetok tohto kostola ju v roku 1909 deponovali do múzea v Banskej Bystrici, terajšie Stredoslovenské múzeum, kde je vystavená. Jej vznik sa datuje pred a okolo roku 1380. Gotická drevená plastika je z lipového dreva s podstavcom, vysoká 115 cm a široká 31 cm. Madona drží na pravej ruke nahé dieťa, ťažisko postavy je presunuté na ľavú nohu a postava je podľa toho silne preklenutá. Zachovala sa značná časť pôvodnej polychrómie – rúcho je drapované do nepravidelných lámaných záhybov. Plášť je striebristý s hnedožltou lazúrou, modrá podšívka, spodné rúcho červené, rúška dieťaťa biela a sokel červenohnedý. Madona má na hlave korunu, pravá ruka dieťaťa a ľavá ruka Márie je odlomená. Socha je rezaná z jedného bloku dreva so soklom zdobeným štvorlistami. Rôzni autori Wágner 1948, Homola 1956, Glatz 1968 pripisujú podľa kompozície figúry, typu tváre a tela, spôsobu rezby vlasov a rúcha Madony a dieťaťa, či formy podstavca, ako autorské dielo Majstra levočských 12 apoštolov, čo predstavuje rok vzniku sochy okolo 1380. Majster levočských apoštolov bezprostredne poznal staršie spišské rezbárstvo. Rezbársky sloh levočského majstra 12-tich apoštolov a Madony s Ježiškom bol rozhodujúcim impulzom pre vývoj spišského sochárstva okolo roku 1400 a začiatku 15-teho storočia. Ovplyvnil aj ďalších rezbárskych majstrov, napríklad majstra Madony s Lomničky. Vo svojich dielach nadviazal a rozvíjal plastickejšie línie levočskej dielne. Prehnutie trupu Madony z Lomničky, sv. Márie Magdalény z Danišoviec a utváranie drapérie pod hruďou má svoje korene v Madone z Ľubietovej.

Socha Madony z Ľubietovej dokladá bezprostredné spišsko-levočské kontakty s banskými mestami stredného Slovenska v 14-tom storočí. Socha ako zákazkový import potvrdzuje aj iné, najmä obchodné a remeselné vzťahy.

V súčasnej dobe môžete Madonu s Ježiškom z Ľubietovej vidieť vystavenú v expozícii Stredoslovenského múzea Banská Bystrica v priestoroch Matejovho domu. (DZ)

/Informácie boli čerpané z Vlastivedného zborníka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Stredné Slovensko č. 2/

 

 

História filiálky Ľubietová

Ľubietová – z histórie

Ľubietová leží v kotline lesov západnej časti Slovenského Rudohoria. V minulosti patrila medzi sedem banských kráľovských miest. Osídlenie je pradávne. Pri stavbe vodovodu sa našli predmety z doby bronzovej a z doby železnej. Už Slovania tu ťažili medenú rudu a železnú rudu.

V 13. a 14 storočí sa tu rozvinulo baníctvo a hutníctvo a v roku 1379 kráľ Ľudovít I. povýšil Ľubietovú na slobodné kráľovské banícke mesto s vlastným erbom. Kráľ Žigmund zasa Ľubietovú oslobodil od platenia dávok ostrihomskému arcibiskupovi, kráľ Vladislav v roku 1490 dal mešťanom právo slobodného pohybu po krajine a Ľudovít II. zasa výsadu voľného pohybu bez platenia mýta. Z toho sa usudzuje, že tu bola oddávna remeselná výroba a majstri sa pohybovali po celej krajine a predávali svoje výrobky. To potvrdzuje aj 25 cechov, ktoré v Ľubietovej boli.

Medená ruda sa tu ťažila a spracovávala na ložiskách Podlipa a Svätodušná. Úspešne tu podnikala Turzovsko-Fugerovská spoločnosť. Bane a huty vlastnili súkromný ťažiari a mesto Ľubietová. Zánik mediarstva nastal v Ľubietovej v roku 1872. Oživenie baníctva nastalo, keď pod Veprom našli železnú rudu. V doline Peklo založili viacero jednoduchých vysokých pecí a vyrábali železo. V Ľubietovej v roku 1692 bola postavená prvá vysoká drevouholná pec v Uhorsku. Výroba železa trvala do roku 1912.

Sláva slobodného kráľovského mesta pomaly zanikala a mesto sa zmenilo na obec. Debnárske remeslo, ktoré malo základňu v drevenom bohatstve sa udržalo do II. svetovej vojny, a výroba keramických výrobkov /kachľové pece a rôzna úžitková a ozdobná keramika/ až do dnes.

Farnosť – z histórie

Farnosť Ľubietová bola veľmi starobylá. Keď kráľ Ľudovít I. povýšil Ľubietovú na mesto už tu bola zriadená farnosť i kostol. Jej počiatok podľa kanonických vizitácií sa kladie do 13. storočia a starý Pázmanyho katalóg ju pozná pod menom „Lybetha“. V roku 1433 ju zničili husiti. Keďže tu už 300 rokov pôsobili nemecký ťažiari v 16. storočí sa tu cez týchto ťažiarov ujíma Lutherovo učenie, ktoré sa šírilo z Nemecka.

Reformácia a rekatolizácia prebiehala v Ľubietovej veľmi búrlivo. Zaplatili za to životom aj duchovní na jednej aj na druhej strane. Z katolíckych duchovných to boli: v roku 1557 farár Ján – zavraždený; 10. 8.1678 farár Vavinec Ptachelius – sťatý; v roku 1683 farár Ján Benkovič – sťatý. Na evanjelickej strane to bol farár Filip Nicolai a rektor školy Gregori. V roku 1527 pri prevoze na súd pred kráľa Jána Zápoľského boli obaja upálený. Rektor Gregori vo Zvolene a kazateľ Filip Nicolai pod zámkom Dobrá Niva. Na pamiatku tejto udalosti je umiestnená pamätná tabuľa v evanjelickom kostole v Ľubietovej.

Rímskokatolícky farský kostol na čas užívali veriaci evanjelického vierovyznania, pravdepodobne po podpísaní vierovyznania s ostatnými banskými mestami v roku 1559. V roku 1674 bol znova vrátený veriacim katolíckeho vierovyznania. Po dekréte Jozefa II. si evanjelický veriaci vybudovali chrám a zriadili cirkevný zbor.

Samotný patronát nad Rímskokatolíckym farským kostolom sv. Márie Magdalény malo mesto Ľubietová od roku 1379. Keď však mešťania prijali evanjelickú vieru, patronát stratilo a od roku 1674 ho vykonávala banská komora. Za Jozefa II. sa patronát mestu vrátil. Predpokladáme, že patronátne právo skončilo zánikom mestských práv v roku 1863.

Z histórie ešte môžeme povedať, že Ľubietová ako farnosť mala aj dekanské sídlo. V historických prameňoch v rámci územného členenia diecézy sa uvádza názov „Ľubietovský dekanát“.

Farnosť Ľubietová ku ktorej patrili aj filiálky Strelníky a Povrazník, bola zrušená 6. 2. 1994 a celá bola pričlenená k farnosti Medzibrod ako filiálka.

historická fotografia kostola z roku 1904

Historická fotografia kostola z roku 1904

Dátum poslednej zmeny: 30.11.2024 10:42:59