Sviatosť zmierenia
Sviatosť zmierenia
Sviatosť zmierenia
Sviatosťami uvádzania do kresťanského života človek dostáva nový život v Kristovi (krst, Eucharistia, birmovanie). Lenže tento život nosíme „v hlinených nádobách“ (2Kor 4,7) . Teraz je ešte „s Kristom ukrytý v Bohu“ (Kol 3,3) . Sme ešte vo svojom pozemskom príbytku, vystavení utrpeniu, chorobe a smrti. Tento nový život Božieho dieťaťa môže zoslabnúť, ba možno ho aj stratiť hriechom. (porov. KNC 1420) Pán Ježiš Kristus, lekár našich duší i našich tiel, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj voči svojim vlastným členom. To je cieľ dvoch sviatostí uzdravenia – sviatosti pokánia a pomazania chorých. (KNC 1421) „Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, (980) dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili a ktorá sa láskou, príkladom a modlitbami pričiňuje o ich obrátenie.“ (KNC 1422)
Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal svojim apoštolom a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22-23) . (KNC 1485) Odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje osobitnou sviatosťou, ktorá sa volá sviatosť obrátenia, sviatosť svätej spovede, sviatosť pokánia alebo sviatosť zmierenia. (KNC 1486) Kto pácha hriech, uráža Božiu česť a lásku, svoju vlastnú dôstojnosť človeka, ktorý je povolaný, aby bol Božím synom, a narúša duchovné zdravie Cirkvi, ktorej každý kresťan má byť živým kameňom. (KNC 1487) Vo svetle viery nejestvuje väčšie zlo ako hriech a nič nemá zhubnejšie následky pre samého hriešnika, pre Cirkev a pre celý svet. (KNC 1488) Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré človek stratil hriechom, je proces, ktorý vzniká z milosti Boha plného milosrdenstva a starostlivého o spásu ľudí. Tento vzácny dar treba vyprosovať pre seba aj pre druhých. (KNC 1489) Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo. (KNC 1490)
Sviatosť pokánia sa skladá z troch úkonov kajúcnika, ktoré tvoria jeden celok, a z kňazovho rozhrešenia. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď čiže vyznanie hriechov kňazovi a predsavzatie vykonať zadosť učinenie a skutky zadosťučinenia. (KNC 1491)
Ľútosť (nazývanú aj skrúšenosť) majú podnecovať dôvody, ktoré pochádzajú z viery. Ak sa ľútosť rodí z lásky k Bohu, volá sa „dokonalá“; ak sa zakladá na iných dôvodoch, volá sa „nedokonalá“. (KNC 1492) Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné. (KNC 1493) Spovedník ukladá kajúcnikovi vykonať isté úkony „zadosťučinenia“ alebo „pokánia“, aby tak napravil škodu, ktorú spôsobil hriechom, a znova si osvojil spôsoby správania, ktoré má mať Kristov učeník. (KNC 1494) Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej autority dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy. (KNC 1495)
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
— zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť;
— zmierenie s Cirkvou;
— odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
— odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
— pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
— vzrast duchovných síl pre kresťanský boj. (KNC 1496)
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. ( KNC 1497)
Odpustkami môžu veriaci získať pre seba i pre duše v očistci odpustenie časných trestov, ktoré sú následkami hriechov. (KNC 1498)
__________________________________________________________
https://katechizmus.sk/sviatosti-uzdravenia. bod 1421-1422, 1485-1498.
Čas a miesto vysluhovania sviatosti zmierenia
Sviatosť zmierenia sa v našej farnosti vysluhuje polhodinu (v prvopiatkovom týždni hodinu) pred sv. omšou a podľa potreby aj po sv. omši, ale aj na požiadanie v inom čase v jednotlivých kostoloch našej farnosti.
Chorých a starších veriacich navštevuje kňaz v prvopiatkovom týždni doma a v sociálnych zariadeniach našej farnosti. V prípade potreby aj v inom čase, keď je o to požiadaný.
