Kresťanský pohreb
Kresťanský pohreb
Všetky sviatosti (1525) a predovšetkým sviatosti uvádzania do kresťanského života majú za cieľ poslednú Veľkú noc Božieho dieťaťa, ktorá ho cez smrť uvedie do života v Kráľovstve. Vtedy sa naplní, čo kresťan vyznával vo viere a nádeji: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“(KKC 1680)
I. Posledná Veľká noc kresťana
Kresťanský zmysel smrti (1010-1014) sa stáva zjavným vo svetle veľkonočného tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, v ktorom spočíva naša jediná nádej. Kresťan, ktorý umiera v Kristovi Ježišovi, sa vzdiali z tela a býva u Pána. (KKC 1681) Dňom smrti sa pre kresťana začína na konci jeho sviatostného života dovŕšenie jeho znovuzrodenia, ktoré sa začalo v krste, konečné „pripodobnenie“ „obrazu Syna“, udelené pomazaním Ducha Svätého, a účasť na hostine Kráľovstva, ktorá bola anticipovaná v Eucharistii, hoci ešte potrebuje posledné očistenia, aby si mohol obliecť svadobné rúcho. (KKC 1682) Cirkev, ktorá ako matka (1020) sviatostne nosila kresťana vo svojom lone počas jeho pozemského putovania, sprevádza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala „do Otcových rúk“. (627) V Kristovi obetuje Otcovi dieťa jeho milosti a v nádeji ukladá do zeme semeno tela, ktoré vstane v sláve. Toto obetovanie sa plne slávi v eucharistickej obete; požehnania pred jej slávením a po ňom sú sväteniny. (KKC1683)
II. Slávenie pohrebu
- Privítanie spoločenstva. Slávenie sa začína pozdravom viery. Príbuzní zosnulého sa privítajú slovami „útechy“ (v zmysle Nového zákona: sily Ducha Svätého v nádeji ). Modliace sa spoločenstvo, ktoré sa zhromaždilo, očakáva tiež „slová večného života“. Smrť jedného člena spoločenstva (alebo výročie smrti, či siedmy alebo tridsiaty deň po smrti) je udalosť, ktorá má presahovať perspektívy „tohto sveta“ a pritiahnuť veriacich do opravdivých perspektív viery vo vzkrieseného Krista. (KKC 1687)
- Liturgia slova počas pohrebu vyžaduje pozornejšiu prípravu aj preto, lebo v zídenom zhromaždení môžu byť veriaci, ktorí sa zriedka zúčastňujú na liturgii, a priatelia zosnulého, ktorí nie sú kresťanmi. Najmä homília sa má vyhýbať forme a štýlu pohrebnej chváloreči a má objasniť tajomstvo kresťanskej smrti vo svetle vzkrieseného Krista. (KKC 1688)
- Eucharistická obeta. (1371) Ak sa slávenie pohrebu koná v kostole, Eucharistia je srdcom veľkonočnej skutočnosti kresťanskej smrti. Vtedy Cirkev vyjadruje svoje účinné spoločenstvo so zosnulým: prináša Otcovi v Duchu Svätom obetu Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a prosí ho, aby jeho dieťa bolo očistené od svojich hriechov a ich následkov a bolo pripustené k veľkonočnej plnosti hostiny Kráľovstva. Takto slávenou Eucharistiou sa spoločenstvo veriacich a osobitne rodina zosnulého učí žiť v spoločenstve s tým, „ktorý usnul v Pánovi“, (958) a to tak, že prijíma Kristovo telo, ktorého je on živým údom, a potom sa za neho a s ním modlí. (KKC 1689)
- Posledným rozlúčením (posledným zbohom – „s Bohom“) odporúča Cirkev zosnulého Bohu. Je to „posledné… rozlúčenie, pri ktorom kresťanské spoločenstvo pozdravuje svojho člena, prv než sa jeho telo vynesie alebo pochová“. (2300) Byzantská tradícia to vyjadruje bozkom na rozlúčku zosnulému: "Tento záverečný pozdrav „sa spieva preto, že odišli z tohto života a odlúčili sa od neho, ale aj preto, že jestvuje spoločenstvo a zjednotenie, lebo smrťou vôbec nebudeme odlúčení jedni od druhých. Veď všetci ideme tou istou cestou a zaujmeme to isté miesto a nikdy nebudeme od seba odlúčení, lebo budeme žiť pre Krista. Aj teraz sme spojení s Kristom, kráčajúc k nemu… Všetci veriaci budeme spolu s Kristom.“ (KKC 1690)
„Prosím ťa, uvažuj o tom, že náš Pán Ježiš Kristus je tvojou ozajstnou Hlavou a ty si jedným z jeho údov. On je pre teba to, čím je hlava pre údy. Všetko, čo je jeho, je tvoje: jeho duch, srdce, telo, duša a všetky schopnosti, ktoré máš používať, akoby boli tvoje vlastné, aby si slúžil Bohu, chválil ho, miloval a oslavoval. Ty si pre neho to, čím je úd pre hlavu. Preto on veľmi túži používať všetky tvoje schopnosti, akoby boli jeho, na službu a slávu svojmu Otcovi.“
„Pre mňa žiť je Kristus“ (Flp 1,21) . (Porov. KKC 1698)
Kto verí v Krista, má nový život v Duchu Svätom. Mravný život, ktorý rastie a dozrieva v milosti, sa má dovŕšiť v nebeskej sláve. (KKC 1715)
__________________________________________________________
https://katechizmus.sk/krestansky-pohreb#krestansky-pohreb. bod. 1680-1690, 1715.Porov. https://katechizmus.sk/krestansky-pohreb#krestansky-pohreb. bod. 1968.
Nahlásenie pohrebu
Pohreb je potrebné nahlásiť osobne, alebo telefonicky na farskom úrade v Medzibrode a dohodnúť miesto, deň a čas pohrebných obradov v súčinnosti s pohrebnou službou. Tel. číslo na farský úrad v Medzibrode je 0910 284 688.
Údaje, ktoré sú potrebné pri nahlásení pohrebu uviesť:
- meno a priezvisko, zamestnanie a náboženstvovykoná civilný
- miesto, dátum úmrtia
- miesto a dátum narodenia
- stav a príslušné údaje k tomu:
- Pri sobášených sa uvádza meno a priezvisko /u ženy aj rodné/ a náboženstvo manžela, alebo manželky.
- pri sobodných sa uvádza meno a priezvisko a náboženstvo otca a mamy. Pri mame je potrebné aj rodné priezvisko.
- adresu trvalého pobytu
- úríčinu úmrtia (tá obyčajne býva napísaná v obhliadke lekára)
- či bol zaoptarený/á pred smrťou sviatosťami.
- miesto a dátum - ten sa aktuálne dohodne
- či pôjde o klasický pohreb - pochovanie do zeme, alebo o kremáciu
Uvedené údaje budú po pohrebných obradoch zapísané do farskej matriky zosnulých.
V prípade kremácie v rámci kresťanského pohrebu je možné sa dohodnúť s kňazom o uložení urny na cintoríne v našej farnosti.
Zvonenie a organistu vybavuje kňaz pri nahlasovaní pohrebu. Treba časovo zosúladiť pohrebnú službu, organistu, kňaza a rodinu zosnulého/zosnulej.
Čas a miesto kresťanského pohrebu
Chcel by som poprosiť nás kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle.
Niekedy sa stáva, že rodina nevykoná pohrebné obrady a dá telo zosnulého najprv spopolniť a príde poprosiť o uloženie urny, pritom uvedie z môjho pohľadu veľmi zvláštne dôvody, prečo tak konali. Prosím pamätajme, že najprv by sa mali uskutočniť pohrebné obrady a až tak uložiť telo do hrobu. To isté pravidlo platí v prípade kremácie. Najprv pohrebné obrady, po nich kremácia zosnulého a následne uloženie urny s popolom zosnulého do hrobu.
Ďalšia situácia sa stáva, keď rodina odprevadí zosnulého civilným obradom a potom žiadajú kňaza o uloženie urny kresťanským obradom. Prosím nemiešajme obrady civilný a kresťanský. Prosím pamätajme, že kresťanský obrad uloženia urny je len doplňujúci obrad k už vykonaným riadnym kresťanským pohrebným obradom, ktoré by mali byť pred samotnou kremáciou.
Aj v prvom aj v druhom prípade je potrebné, aby kňaz pri kresťanských pohrebných obradoch mal pred sebou telo zosnulého, čo predpokladá aj kresťanský obrad pochovávania zosnulých. Prosím nevynechávajme z úcty k zosnulému pohrebné obrady a zvlášť vás povzbudzujem a kladiem vám to na srdce, aby sme kresťanov pochovávali kresťankými pohrebnými obradmi. V prípade, ak pokrstený umierajúci človek pred smrťou výslovne vyjadril, že nechce kresťanský pohreb, ani prijať sväté sviatosti, prosím vás, o to vrúcnejšie sa modlite za konkrétneho zomierajúceho ešte za jeho života k milosrdnému Ježišovi a vyproste mu milosť Božieho milosrdenstva v hodine smrti. Napríklad môžete dať za umierajúceho človeka odslúžiť svätú omšu, modliť sa za neho korunku Božieho milosrdenstva, modlitbu posvätného ruženca, môžete sa k Bohu modliť aj vlastnými slovami a to všetko zo srdca - z lásky, v úprimnej dôvere Bohu. Váš o. Martin Uhrík, farár