Konsekrácia kostola sv. Márie Magdalény a nového oltára v Ľubietovej

14 jún

V ľudskom živote bývajú chvíle, ktoré považujeme za výnimočné. Radi si ich slávnostným spôsobom pripomíname. Napr. narodenie, krst, prvý deň v škole, maturita, promócie, uzavretie sviatosti manželstva, rôzne životné jubileá, maturitné stretnutia po 30-tych 40-tych i 50-tych rokoch. Mohli by sme vymenovávať veľa. Podobne je to aj s významnými budovami, zvlášť keď ide o sakrálne stavby ktoré boli postavené osobitne pre oslavu Boha. V nich sa človek skláňa pred majestátom Boha, počúva i učí sa od neho pravému zmyslu života. Boh ho pritom zahŕňa svojou láskou, milosrdenstvom, milosťou i požehnaním.

Človek si veľa krát uvedomoval, že Bohu môže vďačiť za mnohé. Preto aj pre neho z lásky staval a tvoril tie najkrajšie veci aké len dokázal urobiť. Podobne je to aj u nás v našej krásnej a na históriu výnimočnej Ľubietovej. Jednou z takých výnimočných chvíľ, bola aj marcová udalosť  konsekrácie nášho starobylého chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej. Práve v tento deň sa do histórie tohto chrámu zapísal ako deň kedy bol tento chrám nanovo konsekrovaný aj s novým liturgickým zariadením J.E. Mons. ThDr. Mariánom Chovancom banskobystrickým diecéznym biskupom za účasti mnohých kňazov a veriaceho ľudu z Ľubietovej , ale i z blízkeho a ďalekého okolia.

Celé nové liturgické zariadenie (nový oltár na ktorom sa slávi Eucharistia, ambóna pri ktorej sa ohlasuje Božie slovo, oltárny kríž so svietnikmi, sédes pre celebranta a sedílie pre asistenciu a napokon nová krstiteľnica, abakusy, sväteničkydvanásť konsekračných krížov osadených na stĺpoch kostola, ktoré slúžia k jeho konsekrácii) spolu s kostolom boli zasvätené slávnostným spôsobom Bohu.

To znamená, že od chvíle ich požehnania sú určené len pre oslavu Boha. Otec biskup počas tejto slávnosti pomazal oltár a steny kostola svätou krizmou (olivový olej zmiešaný s balzamom), ktorá sa každoročne konsekruje pri sv. omši svätenia olejov ráno na Zelený štvrtok.

Hovorí sa, že Bohu to najlepšie. Najviac nám v obnove liturgického priestoru pomohla pani akad. arch. Mária Sabová a diecézna liturgická komisia s jej tajomníkom Mgr. Petrom Staroštíkom.  Idea ako by malo vyzerať nové liturgické zariadenie, ktoré má nahradiť provizórne drevené zariadenie, vybudované po Druhom vatikánskom koncile z cieľom uskutočniť liturgickú reformu v Rímskokatolíckej cirkvi, sa rodila veľmi pomaly. Trvalo to skoro dva roky. Nakoniec sa zvolila myšlienka fixného kamenného oltára spojeného pevne zo zemou v tvare kocky podľa vzoru starokresťanských oltárov ešte z čias prvých kresťanov. Pre jeho realizáciu sa zvolil egyptský mramor nazývaný Giallo Klepatra. Keďže patrónom nášho chrámu je sv. Mária Magdaléna pani architektka zvolila na niektorých častiach ako je oltár, krstiteľnica ambóna  a sväteničky motív, ktorý vyjadruje stekajúce slzy sv. Márie Magdalény. Všetky kovové časti sú vytvorené umelcom akademickým sochárom Igorom Mosným, ktorý okrem oltárneho kríža, a veľkých oltárnych svietnikov, symbolických sĺz Márie Magdalény  vytvoril aj nádherný sochu sv. Jána Krstiteľa, ktorá je umiestnená na bronzovom poklope, ktorý je umiestnený na novej krstiteľnici. Kamenné práce vykonával pán Jozef Červeňan so svojimi spolupracovníkmi z firmy Kasoče s.r.o.. Všetky drevené časti z dubového dreva podľa projektu pani architektky zrealizoval pán Jozef Alakša bývajúci v Ľubietovej. V rámci obnovy liturgického zariadenia sa vymenilo aj staré ozvučenie kostola za nové. Túto výmenu realizoval Ivan Kršiak so svojím synom Mgr. art. Tomášom Kršiakom.

Tak ako človek slávi svoje narodeniny a meniny i náš chrám slávi svoje tzv. meniny a to 22. júla kedy podľa cirkevného kalendára slávime spomienku na sv. Máriu Magdalénu. Svoje narodeniny náš chrám začne sláviť vždy 3. marca v deň kedy bol chrám konsekrovaný naším diecéznym biskupom J. E. Mons. ThDr. Mariánom Chovancom. Aj keď sa v historických zmienkach spomína konsekrácia nášho kostola, nevieme datovať jej presný dátum. Tiež nedokážeme povedať ani to kedy bol kostol  postavený. Je isté, že kostol v minulosti prešiel mnohými prestavbami. Je potrebné ešte urobiť potrebné výskumy: archeologický, architektonický a umelecko- historický výskum. Z týchto výskumov by sme sa mnohé o našom chráme dozvedeli. Určite aj čas jeho vzniku. Georadarovým výskumom, ktorý realizoval pán Doc. RNDr. Ján Tirpák CSc. sme prišli k poznaniu, že vedľa súčasného kostola sa nachádzajú základy veľkého chrámu a vďaka reštaurátorského výskumu, ktorý realizoval akademický sochár Ján Filo sme zistili, že jedna celá strana kostola je pomaľovaná vzácnymi freskami, na ktorej sa nachádzajú z vonkajšej strany aj fragmenty gotických architektonických článkov. Pravdepodobne  boli súčasťou interiéru zbúraného chrámu. Či ide o chrám, alebo len o loď, ktorá je súčasťou dnešného kostola, sa bude môcť určiť až po vykonaní potrebných výskumov. Pôvodná zmienka o prvej konsekrácii kostola sa mohla viazať napr. na chrám, z ktorého v súčasnosti existujú len základy nachádzajúce sa vedľa súčasného kostola, ktorý mohol byť napr. postavený neskôr hneď vedľa s tým, že jedna strana steny starého kostola alebo lode nebola sanovaná, ale sa použila ako strana súčasného kostola. Keďže nevieme povedať či súčasná stavba kostola bola konsekrovaná, pristúpilo sa okrem konsekrácii liturgického zariadenia aj ku konsekrácii celého kostola. Vďaka tejto konsekrácii môžeme každoročne 3. marca sláviť tzv. „narodeniny“ nášho chrámu. Pri tejto príležitosti budú sa vždy zapália sviece, ktoré sa nachádzajú pri dvanástich konsekračných krížoch.

Ale vráťme sa k našej slávnosti. Do hlavného nového oltára boli počas slávnosti vložené ostatky štyroch svätých. Išlo o troje ostatkov z bočných oltárov a z provizórneho dreveného oltára (pri nich sme už nedokázali identifikovať pre nečitateľné písmo o akých svätých išlo a k nim sme vložili do oltára relikviu blahoslaveného dona Titusa Zemana slovenského saleziána mučeníka, ktoré sme dostali od rehole saleziánov z Bratislavy tesne pred samotnou konsekráciou. Dávať do oltárov ostatky svätých je starobylý zvyk, ktorý vznikol z praxe prvých kresťanov, ktorý slávili Eucharistiu na hroboch kresťanských mučeníkov vždy na výročný deň ich narodenia sa pre nebo. 

Počas slávnosti spieval spevokol, ktorý vznikol zo spevákov našej Rímskokatolíckej farnosti z Ľubietovej, Medzibrodu i Hiadla. Počas slávnosti organovala Magdaléna Kartáčová a naši noví najmenší organista 9 ročný Matúš Klima a 10 ročný Tadeáš Klima. Slávnosť konsekrácie bola zakončená aj večerným skoro dvojhodinovým benefičným koncertom z ktorého výťažok bol určený na ďalšiu obnovu nášho starobylého chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej.

Na koncerte účinkovala Pani Oľga Procházková vynikajúca sopranistka s pánom Františkom Šmídom organistom, ktorí často navštevujú Ľubietovú, Magdaléna Kartáčová organ klavír, Alexandra Ovsianková flauta, klarinetové trio Richard Bunda, Ján Jenča a Martin Uhrík a chrámový spevokol z farnosti Brusno pod umeleckým vedením Lenky Longauerovej.

        

O tejto slávnosti, ktorá sa koná v existencii chrámu len raz výnimočne raz za 500 či 700 rokov môžeme povedať, že  určite priniesla pre našu Ľubietovú veľké Božie požehnanie nielen pre tých, ktorý sa tejto slávnosti zúčastnili či to boli veriaci katolíckeho a evanjelického vierovyznania, ale aj pre všetkých obyvateľov našej milovanej Ľubietovej a tých, ktorý do nej prichádzajú. Veď práve Eucharistická obeta sv. omše slávená na tomto oltári za všetkých živých i zosnulých je potrebná pre posvätenie naše, Ľubietovej i celého sveta.

Touto cestou by som chcel poďakovať všetkým veriacim katolíckeho, evanjelického vierovyznania a obecného úradu Ľubietová, ktorí pomohli pri realizovaní veľkej slávnosti nášho chrámu sv. Márie Magdalény v Ľubietovej. Váš o. Martin Uhrík, farský administrátor .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *